Den ako z katalogu

Pomalicky som sa k tomu upratovaniu a k tym balkonovym dveram dokopala. Ked som bola asi v polovici, ozval sa spoza rohu tatko a pytal sa, ci niekto nevidel jeho penazenku. Nie, povedala som si sama pre seba a pokracovala dalej. Ibaze on ju stale nevedel najst. Presla asi hodina a bol uz poriadne nervozny. Nikto sa mu teda neprihovaral, no nikto mu ani nepomahal. Aj tak by to nemalo vyznam a iba by sme zbytocne prilievali olej do ohna svojim motanim sa. Onedlho zacal rozmyslat, ci mu nevypadla, ked si bol vcera s kamaratom sadnut. Mozne to bolo. Tak sa teda obliekol a odisiel do pizzerie, kde vcera boli. Samozrejme, ta bola zavreta. My sme mu doma poradili nech sa pozrie aj v okoli tej pizzerie. Predsalen, ak by mu tu penazenku niekto ukradol, bola velka pravdepodobnost, ze by ju aj s dokladmi niekde odhodil. Tak sa tam isiel pozriet este raz. Cestou este poriadne zmokol, takze si doma mierne zanadaval.Ked uz nevedel, kde ju ma hladat a pomaly sa zmieril s tym, ze mu ju ukradli, rozhodol sa ist do banky. Tu nechal zablokovat vsetky ucty a uz pokojnejsi sa vratil domov. Rozpraval sa s mamou, ktora len tak medzi recou prehodila, ze si nema kde odlozit svoje papiere. Ze vsetky policky zabera on so svojimi vecami. Tatka to nastvalo a zacal jej ukazovat, kde vsade ma miesto. A kde jej ho urobi. Zrazu sa sklonil k dalsej policke a zostal ticho. Objavil tam totiz "ukradnutu" penazenku...Takze podho opat do banky obnovit vsetky ucty. Ako vravim, den ako z katalogu.